Kto verí v Syna, má večný život, ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom. Ján 3.36
Pochádzam zo slušnej ateistickej rodiny bez akéhokoľvek vedenia k Bohu. Moju vášeň – hudba, ma doviedla na vojenské konzervatórium. Tam som mohol sledovať, aký devastujúci vplyv má internátny život na niektorých spolužiakov, ktorí sa vzdialení od svojich rodín vrhli do náručia alkoholizmu.
Ešte počas prvého ročníku prišiel pád komunizmu a príchod náboženskej slobody. Ja s mojimi rodičmi sme začali chodiť do kostola, no v škole som začal holdovať alkoholu aj ja! A nebolo nič, čo by ma od niečoho tak nechutného zastavilo. Uvedomujem si, že som za tým nič pozitívne nevidel, okrem toho, že som zapadol medzi spolužiakov. Spätne si uvedomujem, že ma Pán Ježiš milostivo ochránil pred čímkoľvek horším, do čoho by som asi tiež, úplne zbavený zdravého rozumu, vletel.
Cez prázdniny, keď som mal 16 rokov, som už hrával v podnikoch pre zábavu ľudí a v to leto k nám dobrý Boh poslal suseda. Tento namyslený a neprístupný človek nám zrazu hovorí o Kristovi v ktorého nedávno uveril! Daroval mi Nový zákon a jednu knihu, a ja som tým bol ohromený. Následne k nám domov prichádzal každú sobotu a svedčil o Pánovi Ježišovi. Mal som túžbu aj ja takto veriť a byť Božím dieťaťom.
Po prázdninách som s novou túžbou cestoval do vlakom do školy. No pri tej príležitosti som sa so spolužiakom opäť opil! Moja túžba patriť Bohu bola skutočná, život však ešte nebol zmenený.
Sused mi raz dal napísanú modlitbu: „Pane Ježišu, chcem sa Ti odovzdať a stať sa Božím dieťaťom. Prosím, odpusti mi moje hriechy a prijmi mňa hriešnika pre Tvoju obeť na kríži. Verím, že si zomieral aj za moje hriechy. Nechcem už žiť sebe, formuj ma, ako Ty chceš. Amen.“
Čoskoro som sa ju modlil svojimi slovami a raz som náhle spoznal moju neúctu, modliť sa k Svätému Bohu v posteli. Zviedol som boj a napokon pokľakol v modlitbe pred Bohom, ako pred Pánom.
Podľa verša, ktorý je v úvode tohto svedectva (Evanjelium Jána 3,36) som pochopil, že poslušnosť Synovi, je vyznať mu hriechy a odovzdať sa mu!
Pred začiatkom zhromaždenia, ktorého som sa prvýkrát zúčastnil sa ma jeden starý brat spýtal, či som už spasený. Povedal som, že neviem, že som Pánovi Ježišovi vyznal svoje hriechy a odovzdal som svoj život. S uspokojením mi povedal: „si spasený. Urobil si to, čo Pán Ježiš od teba vyžaduje.“
Zhodovalo sa to s mojimi modlitbami a s tým veršom z Jána 3,36! Bol som zachránený!
V škole som spoznal dvoch spasených ľudí. Niekoľko ďalších spolužiakov tiež prijalo Pána Ježiša, s ktorými sme si spolu čítavali Bibliu. Často sa k nám pridávali spolužiaci, ktorí chceli počuť evanjelium.
Takto si ma Pán Ježiš našiel, zachránil ma, zmenil moje srdce a postavil ma na cestu chodenia s Ním.