Moje svedectvo

Kto verí v Syna, má večný život, ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom. Ján 3.36

Pochádzam zo slušnej ateistickej rodiny bez akéhokoľvek vedenia k Bohu. Moju vášeň – hudba, ma doviedla na vojenské konzervatórium. Tam som mohol sledovať, aký devastujúci vplyv má internátny život na niektorých spolužiakov, ktorí sa vzdialení od svojich rodín vrhli do náručia alkoholizmu.

Ešte počas prvého ročníku prišiel pád komunizmu a príchod náboženskej slobody. Ja s mojimi rodičmi sme začali chodiť do kostola, no v škole som začal holdovať alkoholu aj ja! A nebolo nič, čo by ma od niečoho tak nechutného zastavilo. Uvedomujem si, že som za tým nič pozitívne nevidel, okrem toho, že som zapadol medzi spolužiakov. Spätne si uvedomujem, že ma Pán Ježiš milostivo ochránil pred čímkoľvek horším, do čoho by som asi tiež, úplne zbavený zdravého rozumu, vletel.

Cez prázdniny, keď som mal 16 rokov, som už hrával v podnikoch pre zábavu ľudí a v to leto k nám dobrý Boh poslal suseda. Tento namyslený a neprístupný človek nám zrazu hovorí o Kristovi v ktorého nedávno uveril! Daroval mi Nový zákon a jednu knihu, a ja som tým bol ohromený. Následne k nám domov prichádzal každú sobotu a svedčil o Pánovi Ježišovi. Mal som túžbu aj ja takto veriť a byť Božím dieťaťom.

Po prázdninách som s novou túžbou cestoval do vlakom do školy. No pri tej príležitosti som sa so spolužiakom opäť opil! Moja túžba patriť Bohu bola skutočná, život však ešte nebol zmenený.

Sused mi raz dal napísanú modlitbu: „Pane Ježišu, chcem sa Ti odovzdať a stať sa Božím dieťaťom. Prosím, odpusti mi moje hriechy a prijmi mňa hriešnika pre Tvoju obeť na kríži. Verím, že si zomieral aj za moje hriechy. Nechcem už žiť sebe, formuj ma, ako Ty chceš. Amen.“

Čoskoro som sa ju modlil svojimi slovami a raz som náhle spoznal moju neúctu, modliť sa k Svätému Bohu v posteli. Zviedol som boj a napokon pokľakol v modlitbe pred Bohom, ako pred Pánom.

Podľa verša, ktorý je v úvode tohto svedectva (Evanjelium Jána 3,36) som pochopil, že poslušnosť Synovi, je vyznať mu hriechy a odovzdať sa mu!

Pred začiatkom zhromaždenia, ktorého som sa prvýkrát zúčastnil sa ma jeden starý brat spýtal, či som už spasený. Povedal som, že neviem, že som Pánovi Ježišovi vyznal svoje hriechy a odovzdal som svoj život. S uspokojením mi povedal: „si spasený. Urobil si to, čo Pán Ježiš od teba vyžaduje.“

Zhodovalo sa to s mojimi modlitbami a s tým veršom z Jána 3,36! Bol som zachránený!

V škole som spoznal dvoch spasených ľudí. Niekoľko ďalších spolužiakov tiež prijalo Pána Ježiša, s ktorými sme si spolu čítavali Bibliu. Často sa k nám pridávali spolužiaci, ktorí chceli počuť evanjelium.

Takto si ma Pán Ježiš našiel, zachránil ma, zmenil moje srdce a postavil ma na cestu chodenia s Ním.

Ako vieš, že si spasený?

Každého tedy, kto čuje tieto moje slová a činí ich… A každý, kto čuje tieto moje slová a nečiní ich… Evanjleium Matúša 7.24,26

„Chodím od mala do zhromaždenia, modlím sa doma s rodičmi, chodím na pobyty, spievam s mládežou kresťanské piesne, chválim Pána, slúžim Mu rôznymi službami, môj otec je starší brat, viem kedy som sa obrátil, som pokrstený, …“

Takéto a podobné odpovede máš možno aj ty. No to nie je dôkaz toho, že si spasený.

Chodenie do zhromaždenia nie je dôkaz, ani služba Pánovi. Rovnako, ako môžeš chodiť k holičovi a byť neostrihaný, môžeš chodiť do reštaurácie a byť stále hladný.

Pán Ježiš v závere kázne na vrchu rozdeľuje celý zástup počúvajúcich do dvoch skupín.

Nie medzi dobrých a zlých, nie medzi malých a veľkých, múdrych a hlúpych, a ani nie medzi tých, ktorí počujú Jeho slová, alebo nepočujú. Nič z toho nie je dôvod na to, aby o niekom Pán Ježiš povedal pochvalné slovo „múdry“, či odsudzujúce slovo „blázon“.

Jediné merítko toho, čo delilo múdrych, od bláznov je – „činenie“.

Tak aj vnútorné svedectvo o tvojom spasení stojí na kritériu – „činíš Božiu vôľu“?

Podobne to Pán Ježiš veľmi plasticky vysvetľuje na obraze viniča a letorastov, ktoré nesú ovocie v evanjeliu Jána 15:5 Kto zostáva vo mne… , ten nesie mnoho ovocia…“ = viditeľné, chutné ovocie Ducha je dôkaz, že je niekto spasený, podobne ako v 1. Epištole Jána 2:3-5 „A po tom (podľa toho) známe, že sme ho poznali, keď zachovávame jeho prikázania…Kto… nezachováva, je lhár… Ale kto zachováva… Po tom známe, že sme v ňom.“

Možno sa teraz pýtaš: „A ako poznám, že konám Jeho vôľu?“

Prvé a najzrejmejšie konanie Božej vôle je milovať a čítať Božie slovo. Aká je tvoja ochota si čítať Božie slovo a poznávať Božie myšlienky? Nová prirodzenosť splodená z Ducha toto pôsobí.

Áno, ktokoľvek môže vyzerať, ako dobrý čitateľ Biblie. Dá sa to aj čiastočne hrať. A preto ti nikto nemôže potvrdiť, ani vyvrátiť tvoje spasenie, lebo len ty vieš, či prežívaš v sebe prejavy nového človeka.

Dám ti jedno merítko, podľa ktorého môžeš spoznať či je v tebe nová prirodzenosť. Môžeš ho rozoznať iba ty sám. Odpovedz si prosím, úprimne: Keď si máš ísť čítať Božie slovo, s kým bojuješ? S rodičmi (ktorí ti to stále pripomínajú), alebo so starou prirodzenosťou v tebe?

Nespasený človek berie konanie Božej vôle ako nutnosť, otravu, nudu, nevyhnutnosť, nezmyselnosť… Spasený človek chce činiť Božiu vôľu i keď často bojuje so starou prirodzenosťou.

Ak si sa pristihol v prvej skupine (bojuješ s rodičmi), si pravdepodobne ešte stále nespasený a hnev Boží zostáva na tebe pre tvoje hriechy. Spravodlivý Boží súd ťa odsudzuje. Čiň pokánie zo svojich hriechov, nechaj sa očistiť krvou Pána Ježiša a dostaneš okrem odpustenia hriechov aj nové srdce, ktoré
bude chcieť činiť Jeho vôľu.

Nenechaj túto situáciu nevyriešenú!